Tatry Vysoke I - Prichod

27.08.2009 15:37

Nad tatrou sa blyska, Stand-art sa tam chysta. Tento pribeh sa nikdy nestal a osoby v nom vystupujuce su vymyslene. Podobnost s osobami alebo udalostami je cisto nahodna.  V clanku padaju sproste slova, takze by ho nikdo nemal citat.

Cele sa to zacalo uz daleko pred samotnym terminom tatier. Boli organizovane lezania na cvicnich stenach , podstupovali sme trening na zvyseny prisun alkoholu, porozbijali vsetky prasiatka, pokladnicky, vysypali fusekle na nakup veci potrebnych k prezitiu a otravovali s tym kazdeho koho sme stretli. Cele nas to malo pripravit na prezite aktivit ako je vystup, lezenie, oslava narodiek, oslava druhych narodiek, cesta tam, cesta spat a samozrejme na PPP (Proksov Posucky Pochod). Ked si to spatne premietam tak by som do treninku zahrnul este aj sado-masochysticke praktiky na lepsie vzitie sa do pocitov lezcika ktoreho rano vyzenu z postele na ranajky.  Kazdym bliziacim sa dnom to bolo stale viac a viac stresujucejsie. clovek sa chvilu tesil a potom zase bal. Zistil ze mu treba milion veci koli ktorym treba vybechat 2 miliony obchodov a uradov pricom len pol miliona veci sa mu zmesti do batohu a vlastne unesie len stvrt miliona veci. Priority boli jasne! Veci na lezenie, alkohol na pravidelny prisun tekutin, oblecnie do zimy a samozrejme fotak na samotnu dokumentaciu. Zdovodu setrenia na vahe a priestora si to odniesli ciste trenky, ponozky ci maminkina krasna teplakova suprava z pod vianocneho stromceka. Proste nebolo kam. Nastasie sme sa dohodli z odielu ze si trenky a ponozky budeme striedat a tak nehrozi ze by sme mali cely tyzden tie iste. 

Cas odchodu sa blizi. Veci rozhadzane po celom baraku. Snazim sa to narvat do batohu. Co este nemam? Co som zabudol? Musel som nieco zabudnut! Stale niekto nieco zabudne! To je proste zakon! Na to je snad uz aj paragraf! Neviem. Zabudol som. No nic vyrazam na vlak, aj tak to uz ledva odnesiem. Cestou sa zastavujem v obchode a snazim sa nakupit same dolezite veci. Tycinky zoradujem podla hmotnosti a vyberam len tie najlahsie a samozrejme najenergetickejsie. Musim, pretoze na litru rumu nepreberies a pivo do vlaku tiez treba. Slusne pytam predavacky ci by som si mohol poziciat na tyzden nakupny vozik. Taky ten s kolieskami. Vysvetlujem jej ze idem na Slovensko a ze je to daleko a ze je to tazke a ze za tyzden by som ho vratil spat. Ze je to uzastna prilezitost pre vozik pozriet sa na nase male krasne Slovensko. Teta si ma pozorne vypocula, prijemne potakavala hlavou zhora nadol, vravim si je to vsuchu nebudem to musiet niest na chrbte. Asi po chvile vysvitlo ze pani je z Bulharska a vlastne tym chcela povedat ze NIE! Verili by ste tomu? Balim caky paky a vyrazam na prvy check point ktory uplne nahodou je v najblizsej hospode od stanice. Vsetci sa strasne vzruseni a po niekolkych pivach aj zruseny. Vlak stihli vsetci. Rveme sa do kupe ako ked v Bananovej republike sackuju tuniakov do konzervy od sardiniek. Vlak sa pohol a my si konecne mozme spomenut na vsetko co sem zabudli!

Vlacik frci sisa tata sisa tata huhuu huhuu a my 20ti sedime v jednom kupe. Party na osmicke! Toto cislo bolo zvolene zo strategickych a numerologickych dovodov. Predsa len si predstavte ked by siel niekto po rukach a party by bola na sestke. Ma z toho deviatku a mohol by vystrasit nic netusiacu babicku ktora rozima nad vyskou svojho dochodku a nad tym aka je dnesna mladez skazena. Mame zo sebou gitaru a tak aj ludia z vedlajsieho vagonu si s nami mozu zabekat refren nejakeho toho strastne znameho vypalovaku ktoremu nevieme prist na slova druhej slohy. Cesta uteka strastne rychlym tempom. Je pravda ze nasa lubezna domovina je zem malicka ale pritom ako je krasna tak nase dopravne podniky sa nam ju snazia vsenocme predlzit aby sme si vychutnalli kazdy jeden kilometer cesty. A aby sme na tu cestu nikdy nezabudli. Dokonca  aj interier voznov je tak vsedny ze clovek bude radsej cumiet z okna celou cestou. Tma netma. Odbila polnoc a snou aj par flias. Odbila jedna a snou aj Janko s Marienkou. Odbila druha to dostalo dlheho, sirokeho a bystrozrakeho, odbila tretia a vlak stichol. Sprievodcik si moze konce zacat snit svoj sen o prvej triede v IC, EC ci WC. Vedel ze jeho cas pomsty pride rano ked nas bude po jednom vykopavat z vlaku na stanici! A veru bolo to tu. Iba co som zmurkol okom a uz nam busil na dvere.  Vy h.v.d. vystupte.

Dorazili sme do Popradu mesta oznacovaneho ako perla podtatranska. Bolo velmi skoro a tak zo svojich kras nam vydala len asi dva stanicne nonstopace, skupinku bezdomovcov a krasnu stanicnu halu v rosiahlej rekonstrukcii.Lihame medzi homlesakov a cakame na pripoj do Lomnice. Tam sa konci nas pohodlny presun nepohodlnymi dopravnymi prostriedkami a vydavame sa na pesobus. Ti zdatni pochoduju s batohmi ala 25+kg a ti mudrejsi dokupia este par plechoviek piv a nechaju si to vyviest na chaticku nezastavitelnym zelenym monstrom z druhej svetovej. Pochod by to bol pekny nebyt tej tarchy co ma tlacila k zemi. Clovek si vravi ze Newton spravil niekde chybu pretoze gravitacia sa exponencialnou funkciu zvysovala a teda radsej by som si nechal pustat jablka na hlavu ako podstupovat tento dokaz gravitacie. Aj vyhlady by boli krasne keby som sa nepotil ako kon a nestekalo mi to vsetko do oci. Ale vydrzal som! Musel som! Co by som potom povedal svojim vnucatam? Na oci by som sa im nemohol ukazat. Bol to boj ale dali sme to. Dorazili sme a tesili sme sa tomu. Zlozili batohy a ako snehova vlocka si volne poletovali hore dole. Bolo to tam nadherne. Hore hory, dole tiez. Z plesa az srdce zaplesalo a slniecko pekne hrialo. Clovek hned na unavu zabudol. Vitazoslavne sme sa posadili na lavicky pred chatu a kazdemu ceprovi sme dali najavo ze niesme len tak hocikto ale ze sme sem prisli liezt. Ze sme horolezci! Ze sa dostaneme az tam, tam a potom aj tam. Ze sa na nich budeme zhora pozerat a oni si nas mozu akurat tak odfotit. Ubytovanie bolo super! Do jednej izby sme sa zmestilu az vsetci takze sme nemuseli riesit kto skym a kde. Bolo uplne jedno kto chrape, kto prdi, komu smrdia nohy, kto rozprava zo sna, kto ma rannu erekciu a kto nie. Kazdy si mohol vychutnat vsetky tieto pozitky. (All inclusive)

No budem koncit bo by ste my tu vsetci pospali. Ale nebojte sa urcite sa dockate aj druhej zaverecnej casti tejto trilogie. Mozte sa tesit na historky z lezenia o dosliahnutych vrchloch ci potupnej studenej sprchy ked vrchol dosiahnuty nebol. Taktiez za zmienku stoji PPP ci nova technologicka vychytavka na pametove karty pre pripad vyhodenia fotaku zo skaly. Je toho vela a tak sa uz tesim ako vam to vsetko vyrozpravam.

s Pozdravom Ner0