Ten cas leti, este sme sa ani nestihli vratit z lezenia v Adru a uz zas jedem. Z poslednych sil som vysypal batoh na stred izby aby som zabranil zakonzervovaniu mojej lezeckej vystroje trenkami a ponozkami nasiaknutymi atmosferou z Adru a uz zase aby som to cpal spat. Prehrabujem sa v druhej kope veci. Prekladam azuritka z jednej srany na druhu a balim. Hlavne na nic nezabudnut. Batoh az po strop, zrazam luster, nemusim zhasinat. Schadzam po schodoch, je rano, chce sa mi spat. Dole sa otacam, stupam po schodoch, balim lezecky, schadzam po schodoch, uz sa mi nechce spat. Stiham metro, nestiham s dychom. Metro prichadza a ja si uvedomujem ze dvere su podstatne nizsie ako ako moj luster (nech je mu zem lahka). Po kolenach vstupujem do metra,nemam sil vstat, vsak naco aj za chvilu vystupujem. Eskalator ma vyvaza na denne svetlo, kolena zacinaju boliet.Vygulam sa na krajnicu a sadam do auta. Jupi Jupi jedem.
Kam jedem? No predsa na Ostrov!!! Dalsia proflakla piskovcova krajina kde sa piesok lial a kde sa sypal vodopad. Este v duchu spocitam formicky, jeden kyblik a lopatku. Super, vsetko tak ako ma byt a mozme sa sustredime na cestu. Jedem, jedem, spim, spim, spim super uz sme tu. To bolo rychle. Tak kde to mame? Vybalujem matros, modre kratasky, utahujem sedak, cvakavam presa, uvazujem smice, chystam fotak, batoh na zada, cele to utriasiem a zhadzujem batoh, fotak zavadzia, zamotany do smic, sedak to strastne komplikuje, kratasy na kolenach - STIHOL SOM TO!!!
Vyrazame! Este utriem mokre celo, zase utriem mokre celo, utriem morky nos, prsiii. Ja sa snad picnem!! A to mi ten shaman sluboval ze bude pekne. Snad si nepoplietol GPS suradnice. No nic, je to unosne, budeme liezt v previse, tam neprsi. Stastie nam prialo, hned na zaciatku sme zabludili no a kym sme sa predierali kroviskami a hladali veze tak prestalo prsat. Tak tiez sme mali tu cest stretnut lezecku legendu K. Belinu, ktory si visel v sedmickjovej ceste za jednu ruku a jen tak "by the way" s velku priklepovu vrtacku v druhej ruke si vrtal dieru aby osadil kruh. Clovek sa pyta potom sam seba ze Preco? Ako? Zaco? Naco? Strastneee! No mily to pan, poradil nam nejake nove cesty ktore pripavil pre kolemdoucich "lezcov" ceprov. Je to na nas vidiet? JE!!!
Vecer sme mali opat volny program. Kazdy si ho travil podla svojich momentalnych pohybovych dovednosti. Konali sa rozne discipliny ako ochran si zuby pred slacklinou, fotbalek o holu prdel, plavanie v zabom slize, orientacny beh po kempe, najdi si vstup do spacaku, ty pokrocilejsi hladali vchod do stanu. No sranda. Vecer. Rano, nie! Rano musel clovek vstat. Rano musel clovek otvorit oko! Ty co nemali to stastie sa uvideli v zrkadle.NA druhej strane ty najsikovnejsi vstavali uz obleceni, pobaleni a prichystani na vystup.Dnes sa vyrazilo do Labaku! Ked by som to chcel opisat a Otrov oznacil za vysoke veze tak Labak je kua kua vysoky. Clovek ked sa pozrel hore tak jedine ked mal zasebov bouldermatku a ked si utiahol helmu aby mu sanka nepadla az na zem. No vysoko to bolo. Pekne to bolo ale vysoko.
Uz samotny nastup pod skalu nam dal zabrat, ale dobre tak, clovek vypotil zbytkac este aj zo stredajsej akcii v miestej hospudke. Ujmy na zivote neboli a dokonca sme par tych zivotov aj nabrali. Prevazovali kliestata a ine clankonozce. Natiahnuta nam bola jedna tazka a druha velmi tazka cesta. vraj tu mate aby ste vedeli ako sa to lezie. Vam poviem ze som sa orosil. Tu prvu by som specifikoval "aha ja leziem bez ruk" nieje sa coho chytit a tu druhu by som nespecifikoval bo som na nu kapituloval.
A vtedy sa to stalo. objav. Ameriky teda nie a ani nicoho prevratneho ale bolo zistene ze v nasej blizkosti sa nachadza pieskova jaskyna s vystiznym nazvom Cipiskova. Vsetkym bolo hned jasne. Vyrazame!! Nezabudnut na celovky, lano, zalozne lano a zalozne lano zalozneho lana. Predsa len neviete kam idete a jasne bolo len to ze v tomto pripade nebude fungovat zemska pritazlivost ktora cloveka vrati vzdy spat do vychodzieho bodu pod skalou. Hladame. By ste neverili ze ked hladate vezu v tvare Kobry tak kazda druha veza je v tvare Kobry. A ked prizmurite oko, domyslite hlavu, chvost a jazyk tak este aj skalny utvar Skrina vam pripomina Kobru. No ale ako to byva v takej rozpravke aj my sme zabludili a omylom narazili na trojuholnikovy otvor v juznej strane priekopu ktory zhodou okolnosti bol nasa hladana jaskyna. Vam poviem ze za celu moju mladu karieru co som stravil vykopmi na pieskovisku tak taku dieru by som nevykopal.
Akcia Krtek bola zahajena. Hladame dobrovolnika, podpisuje testament, lucime sa, straca sa v zemi. Lano sa pomali odvija, koluju morbidne vtipy a tahame sirky o to kto pojde za nim. Zostup bol oznaceny za stredne tazky ale ja by som ho specifikoval ze zaspinis sa jak taka cikanska hracka. A veru ze som sa aj. Naskladal som sa do tej diery aby som uvidel tmu. Vlavo tma, pravo tma,
hore tma kde je vlastne dole? Vam poviem ze tam bola taka tma ze som nevedel ci sa pozeram dopredu ci dozadu ci pozeram na nos alebo na prdel spoluplazica. Ale nespanikaril som, uz po tretom tupom naraze do hlavy som si rozsvietil celovku.No zazitok neskutocny clovek uz nevidel len tmu ale videl aj piesok. Vsade bol piesok. Ty ktori hraju beach vedia o com hovorim. Ano aj tam som mal piesok. Nebolo to ako na stene ked sa clovek pritiskne k pieskovcu len z jednej strany, kde pofukuje vetrik, sveti slniecko, vsetko je krasne zelene. Bolo to tmave, sedive, bol si pohlteny skalou, pochovany zaziva. Keby sa pohla traviacia sustava a doslo by k nehode tak nevyvetras a ludia v prednych castiach by sa uz nemuseli vratit. Mozte byt kludny a prestat si ohryzat nechty na rukach. Nic sa nestalo,vsetci sme prezili.
Prezili sme a vyrazili spat do basecampu. Mali sme docela velku spotrebu. Pri troch konskych silach to bolo az 1.5 litra vina na 15 KM plus vecera v jednom prijemnom podniku s konskymi porciami.Pre velky uspech sme si to zopakovali v Nedelu ale nezvladli sme ani detske porcie. Kto by chcel vediet kde to je tak nech mi napise a ja sa rad podelim. V campu to bolo fajn. Kochali sme sa na krasnu zamracehu oblohu kde sa premaval blesk a hrom, zasadli okolo okruhleho stola ako 12ti mesiacikovia a zahanali zle pocasie, zimu. Moc sa nam nedarilo. Normalne v noci prsalo. Ale vsetko zle je na nieco dobre a tak sme si rano mohli aspon pospat:) Pak sme este sli este do skal ukojit svoje adrenalinove abstaky, dosiahnut par vrcholov a dom.
Uz zase som sa rozpisal. Ale bol to krasny vikend tolko vam toho chcem povedat. snad nabuduce, ci z ocu do ocu. tak majte sa krasne a piste basne. Potom vyhlasime sutaz o najkrajsiu horobasen. Uz sa tesim na dalsiu akcicku.
s pozdravom JA