GR20
GR20 je názov trekove
j cesty naprieč celou Korzikou, resp. celým hlavným hrebeňom Korzických hor, začínajúc v „Calenzana“ na severozápade a končiac v „Conca“ na juhovýchode. „20“ z názvu označuje , že na prechod celej trate, budete potrebovať 20 dní. Najvyšším vrchom je Monte Cinto (2706 m), a medzi ďaľšie známe vrchy patria: Monte Rotondo (2622 m), Monte d'Oro (2389 m), Paglia Orba (2525 m), Monte Renoso (2352 m) ci Monte Padro (2393 m). Najviac informácií s pekným popisom pre jednotlivé dni z tých krásnych 20 nájdete : https://corsica.forhikers.com/gr20. My sme však prešli len časť GR20, zato však tu najzaujímavejšiu a najhodnotnejšiu.
Za zmienku ale stojí jedna zaujímavosť: krásna scenéria v okolí Paglia Orby, kde se vyskytuje veľké množstvo porfyru ( vyvrelá hornina načervenalej farby s veľkými kusmi kremeňa alebo živca) a v kombinácii s modrým horským jazerom a modrou oblohou pôsobí nádherne (posúďte sami : Výstup na Paglia Orba)
Ale tento článok nie je o Korzike a preto podrobnejšie informácie:
- Geologia
- Fauna a Flora
- Historie
PRÍJAZD NA KORZIKU
Na prechod časti GR 20 sme si netrúfali sami, a využili sme možnosť jednej CK z Brna. Cesta autobusom do Livorna (Taliansko) prebehla vcelku rýchle a hned sme boli na 6-hodinovým trajekte smerom na Korziku (prístav Bastia). Cestou sme po pravej strane minuli i ostrov Elba, ktorý je známy predovšetkým menom Napoleon. Prvým dňom bolo kúpanie na východnom pobreží od Bastie, ktorá je skutočne dovolenkovou destináciou s veľkým počtom postavených hotelov, peknou odmenou za dlhú cestu. Prvú noc sme strávili v kempe v Lozzi (blízko Calacuccia), postavili sme stany už pomaly za tmy, občerstvili sa a nadviazali prvé kontakty s ďalšími účastníkmi zájazdu. Druhý deň nás čakala práve aklimatizačná túra naľahko na Pagliu Orbu.
CVIČNÁ TÚRA – PAGLIA ORBA (2525 M.N.M)
Každý večer sme mali v centre stanového tábora informačnú polhodinku, kde sme natešene s údivom hltali každú informáciu o nasledujúcom dni. Ráno sme vyskúšali synchronizované zbalenie sa na ľahkú túru (levely a dokonca i naša koordinácia v balení stanu, príprava jedla, vody sa však neustále blížila k dokonalosti). Nástup do autobusu, prvé fotky pohľadu na Korzické doliny a vrcholky, a výstup z autobusu v sedle „Col de Vergio“. Cvičná aklimatizačná túra je časťou GR20 zo severu, a my sme teda stúpali z juhu na sever na chatu „Refuge Ciuttulu di Mori“. Tu sme si mohli vybrať, či nám aklimatizačná túra dala zabrať a ostaneme na chate, kde ostatní sa vydajú na vrchol „Paglia Orba“. Tu už ale končí akási jednoduchá prechádzka po značkovanej trase GR20. „Paglia Orba“ totiž neleží na známej trase a tým pádom i značenie prechádza do menej priehľadnej formy. Obidvaja sprievodcovia však cestu poznali a teda sme sa tešili na krásny výhľad z vrcholku. Miestami túra sa zmenila na lezecký chodníček stupňa I – II, kde to bolo viac poznať pri zostupu z vrcholku. Cestou späť sme si chceli túru skrátiť, ale rúčkovanie po erárnom lane 20 metrov po mokrej a klzkej skale som radšej dievčatám neodporúčal. Nemusíme totiž hneď v prvý deň Korzického výletu obetovať niekoho zdravie len kvôli 30minútovému skráteniu túry. Nakoniec sme si teda pomerali sily v rámci celého výsadku v prvý deň a hneď sme vedeli, kto má akú kondičku. A ako je to bežné, výsadok sa rozdelil do dvoch veľkých skupín: rýchle a efektívne sa pohybujúcej zložky a pomalšej časti, užívajúc si krásy pohoria. Už za tmy varená večera avšak chutila znamenite.
8 km na chatu, 2 km na vchol Paglia Orba, dokopy celkom 20 km.
Vľavo: Kemp s pohľadom na údolie smerom na Monte Cinto, Vpravo: Krásne skalné okna v okolí "Paglia Orba"
4 DŇOVÁ TÚRA – MONTE D’ORO, MONTE ROTONDO
4 dňová túra GR20, ktorú sme dostali na A3kovom formáte, vzbudzovala sama o sebe rešpekt u tých, ktorí si neboli istí svojimi skúsenosťami pohybu v horskom teréne. Predsalen túra naľahko je o niečom inom, ako sa driapať s 25kg batohom cez skalné sedlo, prípadne zliezavať v kolmej skale po reťazi resp. II-kovým terénom. To všetko nás ešte len čakalo. Nástup z 1200m miesta u „Castellu di Vergio“ sme sa lúčili s autobusom, kde sme nechali na 4dni všetko nepotrebné i potrebné. Avšak skutočne nadarmo sprievodca kládol na srdce ženám a dievčatám, že hrebeň môžu nechať dole, že ho potrebovať nebudú a keď tak, že im stačí jeden a ten si môžu v rámci solidarity požičiavať.
1.DEŇ
Úvodný deň nemal byť ničím krutým a skôr je možné ho považovať s dĺžkou ca. 12 km a výstup 600 m za druhú aklimatizačnú túru naťažko. Cestou na sedlo „Col de St.Pierre“ – 1452m, sme stretli typického korzického nosiča na koni so stádom oslíkov, ktorých náklad bol zrejme porovnateľný s našim avšak technika výstupu na všetkých 4 bola excelentná. Prechodom po pohodovom hrebeni sme míňali cestou dole krásnou scenériou známe „Lac de Nino“ (1743), kde sa pásli divé kone, či poníky. Na záver nás čakalo mierne stúpanie na chatu „Refuge de Manganu“ (1601 m). Najvyšší bod prvého dňa bolo sedlo „Bocca a Reta“ (1883m).
Vľavo: Pohľad zo sedla na Golf de Porto, Vpravo: Známe "Lac de Nino"
2.DEŇ
Krásny slnečný deň sa javil už z rána, a vzhľadom k tomu, že nás na začiatku čakalo 500metrové stúpanie na sedlo v tieni, tak sme toho s vďakou využili a nemuseli sa pražiť na slniečku. Krásnym pohľadom zo sedla na dve jazerá „Lac de Capitello“ (1930m), „Lac de Mello“ (1710m), kde sme nedokázali letmým zrakom určiť výškový rozdiel. Naďabili sme i na malé lezecké miestečko s reťazmi, kde sa dievčence trošku zdržali. Traverzom cez celé údolie týchto plies sme sa dostali na sedlo „Col de la Haute Route“, kde sme ležali na vyhriatych skalách ako korzické jašteričky a potom na sedlo „Bocca Muzzela“ (2230m), čo je i najvyšším bodom trasy, odkiaľ už len krásnou cestou do údolia na chatu „Refuge de Piatra Piana“ (1842m). Dĺžka 8 km, výstup 900m.
Vľavo: Ranný výšlap v údolí na sedlo, Vpravo: 2 jazierka : „Lac de Capitello“ a nad ním „Lac de Mello“
3.DEŇ
V tento deň sme sa mali šancu rozdeliť na dve skupiny: 1.skupina musela ráno skoro (asi v 5) vstať, aby stihla ešte výstup na „Monte Rotondo“ (2622 m) a západnou vetvou GR20 s krásnym náročnejším hrebeňovým prechodom, a 2.skupina mohla chrnieť do 9 a pomaličky sa presúvať pohodovým údolím na ďalšiu chatu „Bergeries de l’Onda“ (1401 m) východnou vetvou s možnosťou kúpania sa v prírodných skalných kaskádových jazierkach. 8 km, pokles 500m; 1.skupina 14km, výstup 1000m.
Vľavo: Náš stan u "Piatra Piana", Vpravo: Oplotené táborisko u "Bergeries de l’Onda"
4.DEŇ
Posledný deň tejto túry bol zase o niečo zaujímavejší, pretože nás čakal práve „Monte d’Oro“ (2389m). Pri odbočke na variantu GR20 sme ponechali batohy a vybehli na vrchol už len naľahko. Výstup je trošku náročnejší hlavne na orientáciu, kde práve kamenní mužíci vylepšovali orientáciu nevýrazného značenia. V hmle sa veľmi ľahko dá zablúdiť do kolmých strání do údolia. Po ceste nadol sme stretli i paraglidistov, ktorí zrejme toto údolie využívajú kvôli stabilným veterným prúdom. Z vrcholku je často vidieť až na more a to je o niečo lepší výhľad než v Tatrách. Z rozcestia sme sa dali západnou klasickou cestou do Vizzavone (800m), kde nás už čakal autobus. 12km, výstup 750m. Vo Vizzavone se nachádza pre Korziku typická železničná stanica.
Vľavo: Výšľap na hrebeň "Punta Muratello", Vpravo: Pohľad z "Monte d’Oro"
2 DŇOVÁ TÚRA – MONTE CINTO (NAJVYŠŠÍ VRCHOL KORZIKY)
Presunuli sme sa na sever GR20, kde sa Monte Cinto (2706m) nachádza a opäť východiskovým miestom bol kemp u Lozzi, kde sme boli i prvý deň. I tu sme sa už rozdelili na dve skupiny, jedna skupina si vyšla na časť cesty na Monte Cinto a vrátila sa do kempu a druhá cez Monte Cinto prešla až do „Haute Asco“ a další deň do „Bonifatu“, kde v podstane začína GR20 (skutočne až v Calenzana, čo je najsevernejšie miesto GR20 ca 10km). GR20 však cez vrchol Monte Cinto nevedie, avšak existuje cez neho varianta, kde severný zostup je celkom strmá záležitosť. Z jazera pod Monte Cintom vedie cesta strmým suťoviskom až na hrebeň, kde 1 krok vpred znamená 2 kroky späť, kde se suťovisko pohybuje samo dole. Krásnym pohľadom z Monte Cinta i na skalné okno v okolí „Paglia Orby“ nám pripomenul aklimatizačný prvý deň. Z Lozzi na Monte Cinto 15km, výstup 1700m.
Vľavo: Pohľad zo sedla na "Monte Cinto", Vpravo: Suťoviskom na "Monte Cinto"
ODDYCHOVÉ DNI - AJJACIO, CALVI, BASTIA
Okrem behania po skalných hrebeňoch s batohom na chrbte, sme si užili i kultúry, keď sme mohli stráviť krásny deň v Ajjaciu (kde sídli parlament) [Adžaksio], navštíviť a ochutnať mieste morské špeciality, uvidieť rodné miesto Napoleona, krásne pobrežie u Ajjacia, kde sa lemujú strážne veže, ktoré pomáhali pri obrane Korziky proti vpádom černošských Maurov, ktorých hlavu má Korzika na svojej vlajke. Ďalším mestom bolo Calvi, ktoré má krásnu pevnosť, a nechali sme sa výletnou loďkou previezť za nekresťanské peniaze na prírodnú rezerváciu, prístupnú len z mora, – Scandola, kde červený ráz skalných útesov nádherne kontrastuje s modrým morom. Užili sme si i západ slnka na mori či kúpanie sa v mori u piesočnatých pláží. Posledný deň sme ešte chvíľku pred nalodením na trajekt vychutnávali v Bastii.
Prvý riadok: vľavo: Západ slnka u západného pobrežia, vpravo: Ajjacio - Parlament
Druhý riadok: vľavo: Calvi - pevnosť, vpravo: Scandola a obranná veža v pozadí
Tretí riadok: vpravo: strážna veža v Ajacciu, vľavo: Typická oblasť na pobreží v okolí "Golf de Porto",
LEZECKÉ OBLASTI KORZIKY
Tie budeme musieť ešte určite navštíviť a preskúmať.
ZÁVER
Korzika je ostrovom, kde sa vo vnútrozemí krásne spojuje pohľad vysokých horských hrebeňov s krásnym modrým morom. Určite stojí za návštevu, pretože si nájdu potešenie i milovníci piesočnatých pláží, ale i trekoví či horolezeckí nadšenci. Veľká čásť letovísk a obyvateľstva je na pobreží, a teda do vnútrozemí vedú len úzke cesty, kde autobus vedľa auta často ani neprejde. Bez vlastného auta je cesta do vnútrozemia celkom risk – miestne autobusy jazdia pár krát to týždňa a to ešte musíte poznať miesta, ktorými jazdí (zastávky sme nevideli). Neprešli sme síce celú GR20, ale prešli sme najzaujímavejšiu časť GR20 s najvyššími vrcholmi.
[Erik]