Piatok, 11.4.2014, Praha
Týždňový výlet na juh Francúzska začínal hneď malou úpravou posádky, kde namiesto 13 členov sa výprava zmenšila na 12 a ešte v deň odjazdu sa riešilo nové rozloženie. Franta chcel ešte pred odjazdom každého počuť aspoň po telefóne, tak si zahral na telefónnu ústredňu. Samozrejme, že úloha nebola jednoduchá, pretože každý tým mal svoj čas odjazdu, a poniektorí ani neboli pripravení ani fyzicky, ba ani psychicky zvládnuť stresujúce zmeny. Nakoniec vznikli 3 tímy: Alfa – Erik, Franta, Terka, Béďa; Beta – Honza K., Polda, Ivča, Honza Č; Gamma – Michal, Martin, Hanka, Jandis.
Naša „Alfa“ posádka nič neriešila, prikázala Béďovi sa prichystať a vyzdvihli sme ho „u popelnic“. Najprv sme si mysleli, že Béďa kvoli prestavbe nového bytu sa uchýlil k núdzovému riešeniu. Určite jedným z prekvapení bol fakt, že Golfik pri príchode k nemu ako poslednému členovi posádky bol plný roznych vecí Frantovej skupiny (Franta a Terka) – od plynových bomb, niekoľkých lán, veľkého množstva pokusnej žranice (keďže na jedlo toho bolo veľa, a pokusnej, že to mali v sáčkoch a podpísali Hanibalovi, že rádi otestujú všetky nové fičúry jedál, s ktorým outdoorový predajca mal v pláne prísť na trh). No nič, hneď som u Franty pochopil, že moj kombík vystačí tak akurát, a to sme znížili i podlahu v kufri, a napríklad laná hodili rovno na dojazdovú pneumatiku.
 |
 |
| Od Les Calanques - The Best Uff |
Poznáte ten pocit, keď sa pozriete do spätného zrkadla a vidíte tak prd? Veru, chvíľku mi to teda trvalo, kým som pochopil, že batožina sa v kufri neposunie, aby vytvorila malý tunel a šofér videl, čo sa deje za autom. Bočné spätné nakoniec postačili.
Pred nami viac než 1450 km cesty. Prvé, čo oznámila Terka po nasadnutí do „niegelnagel“ nového auta, že bude „blinkat“. Už minule som si akosi zvykol, že Franta s Béďom vzadu začali všetky fičúry testovať a na benzínke si kúpili popcorn, „brambůrky“ a začali sa hrať na minulého ministra životného prostredia. Tentokrát som akosi počítal, že po týždni bude vzadu „nadrobeno“ celkom slušne J. Ale že mi tam hneď niekto nablinká, to už bolo vcelku impozantné prekvápko. Kynedril sa stal záchrancom situácie.
Cesta prebehla bez veľkých prekvapení. Nasmerovali sme to samozrejme najrýchlejšou cestou ( i keď o 20 eur drahšou) smerom na Mullhouse, Lyon a Marsaiile. Nemeckú variantu som prevzal ja, francúzsku Franta, tesne pred cieľom sme sa ešte vystriedali. Pauzy sme akurát nerobili skoro žiadne. Chceli sme byť totiž v kempe skôr než recepčná. Podarilo sa. Cestou autíčko prešlo rýchlostnou previerkou, keď sa posádka prebudila na podivné rozhúpané auto. To si Franta skúšal 210 km/h na francúzskej diaľnici.
Do Cassis sme teda dorazili okolo 7:20 ráno. A recepčná nám vybrala super miesto. Ostatné posádky – Honzova (Beta), mala doraziť v sobotu večer – spali po ceste, a mali oddychové pauzy, a Michalova (Gamma) po výjazde v sobotu ráno, dorazila neskoro v noci.
V sobotu ešte Alfa tým po krátkom spánku vyrazil na prvý výlet do prvej zátoky – Morgiou (Sormiou).
Les Calanques sú v jednoduchosti pobrežné zátoky u Marseiile - od západu „Marseilleveyre“, „Les Goudes“, „Les Walkyries“, „Sormiou“, „Morgiou“, „Sugiton“, „Gardiole“, „Cassis“ a „Cap Canaille“.
Sobotný výlet do Morgiou a Sormiou zároveň
Sobota, 12.4.2014, Les Calanques – Sormiou (Morgiou), Marseille
Neveríte? Skutočne, zvládli sme byť na dvoch miestach súčasne. V sobotu po krátkom spánku, sme vyrazili do „Morgiou“. Zážitok už bol len prehup na sedle, kde strmý kopec hore sa na krátkom úseku dostáva do strmého kopca dole. A keď tu zrazu sa vynorilo spoza prvej zákruty auto s dvoma slečnami. Neostávalo nič iné len gentlementsky vycúvať do kopca do prvej zákruty, a umožniť im hladký prejazd. Tesne pred koncom cesty k zátoke sme zistili, že by sme museli zaplatiť 4 eura za parkovisko, čo nám pripadalo okolo 14h za vcelku kruté, a tak sme sa rozhodli, že zaparkujeme v jednom úseku, kde sa auta vyhýbajú ostatným. Miesta sme im nechali v podstate dosť. Pochopili sme hneď, že do zátoky sa jazdí často s malými autami – typu Smart, alebo Up.
Vyzazili sme plní nadšenia do zátoky a po hodinovom hľadaní nástupu u skaly so sprievodcom v rukách a krútiac hlavami a mysliac na to, že sa necháme dedkom znovu preškoliť z topografie, sme zistili, že niečo nie je v poriadku. Áno, boli sme v inej zátoke! Ako tušíte, skončili sme v „Sormiou“. Takže úvodnú prechádzku nad plážou sme mali za sebou, a našli sme si malý skalný útvar viac vo vnútrozemí s výhľadom na auto. Prvé kontakty s matrošom bol vcelku príjemný, a skala pôsobila kompaktne – La Pineda – dali sme cesty od 5 až po 6b. Cesty sú kratšieho charakteru, na prvý deň akurát.
 |
 |
| Od Les Calanques - The Best Uff |
Aklimatizovali sme sa i na miestne počasie, kde 20stupňov v tieni, znamenalo pekne teplé
leto u nás na slnku. Cesta spať bola zaujímavá i tým, že som si vyskúšal ako vlastne nové auto trúbi, keďže v nepriehľadných zákrutách, kde ani srnky netušia, čo spoza zákrut vyletí, sme trúbili až na horné sedlo celú cestu. Otázne zostáva, čo ak by dve auta trúbili zároveň a šli by oproti sebe. Vyhráva snáď ten, čo viac a silnejšie trúbi? To sme nezistili.
Ďalšou zvláštnosťou Frantíkov je druh jazdy na kruhovom objazde, kde blikajú i na vnútornom okruhu. Práve v porovnaní s Talianmi, ktorí majú blikanie na kruháku úplne naháku, sú Frantíci v tomto precízni. A tak ja i u nás už blikám na kruháku ideálne oboma zároveň J.
Sobotné privítanie s ostatnými členmi týmu prebehlo podľa platných regulí, a tešili sme sa na prvý výlet, tento krát skutočne do zátoky „Morgiou“.
Spoločný výlet do Morgiou
Nedeľa, 13.4.2014, Les Calanques –Morgiou, Marseille
Rozhodli sme sa ešte večer, že spravíme spoločný výlet do Morgiou. A keďže sme tam, tým Alfa, v sobotu už boli, tak sme cestu veľmi dobre poznali a ostatné tímy nás prenásledovali až do Morgiou. Zaparkovali sme našťastie na posledných voľných miestach v zátoke.
Spoločne sme vybrali sektor „L'Abri Cotier“, kde sú cesty na rozlez od 4 až po 6c. A tak si lezecké dvojice vyskúšali ako sú na tom po dobrom zimnom tréningu, alebo čo im z lezeckých pohybov ostalo v hlavách. Prvé cesty nám i ukázali aká skutočne je klasifikácia, a čo môžeme čakať a tak ističi lezcov zdola krásne povzbudzovali – „To bolo ešte dobré. Ten suprový krok je pred Tebou.“, „Kam? Hore. Dole si už bol.“, „Na nohy tam nič nie je, ale je tam veľký chyt na jeden článok prstu!“. Neveríte, ako dole tieto hlášky pripadali vtipné. Po vylezení všetkých nami leziteľných ciest sme si spravili oddych, a navečer ešte nabehli do ďalšieho sektoru naproti, kde o zábavu skutočne nebola núdza.
Pekná príhoda sa stala i Honzovi Č., keď pri zlaňáku chcel spraviť pekné fotky zhora našich lezcov, predsa len tých fotiek zadkov už máme dosť. Medzi našu skupinu sa pridali i skupinky mladých Nemcov, ktorí sa tiež rozliezali a tak sme si cesty spravodlivo sharovali. V tom samom okamžiku liezla na vedľajšej ceste Nemka a tak Honza uvidel vcelku pekný motív, kde by našich odfotil so zaujímavým pozadím. A tak zakričal: „Můžu udělat fotku se zadkem Němky?“. V tom sa ozvala Nemka, a odpovedá: „Áno so zadkom Nemky“. Zistilo sa, že „Nemka“ je povodom z Polska a tak komunikácii rozumela.
 |
 |
 |
 |
 |
| Od Les Calanques - The Best Uff |
Po vylezení celého balíku ľahších ciest od 5a po 6a (poniektorí i 6b, 6c) bola menšia oddychová pauza, keďže už i slnko začalo pekne pražiť.
Po prestávke sme sa ešte stihli dostať na iný pekný úsek lezeckých ciest a krásne oddychnutí dobehli k autám, a tešili sme sa na večeru a sprchu.
Všetky fotky nájdete na: picasaweb.google.com/108248743477645231588/LesCalanquesTheBestUff?authkey=Gv1sRgCJj3pe_tp726dw#
Pokračovanie čoskoro.